Aktualita: Večerná predvianočná Revúca

...ani neviem, kto z nás si to želal viac. Ivetka? Ešte nikdy neochutnala horúcu čokoládu. Alebo Janka? Možno Lacko...ten ešte nikdy nezažil Revúcu po tme. Možno Denis? Lebo v múzeu sa mu veľmi páči. Veronka? Renko? On a jeho povestné „kolečká“ v Parku slovenských národovcov. Tretiak Kerem, ktorý s nami ešte nebol? Mohol to byť z nich hocikto, ale objektívne prehlasujem, že som to bola ja.
Len sedem som ich vzala dnes do Revúcej. Najprv do múzea. A viete čo? Tí moji už cestu poznajú naspamäť. Možno by tam potrafili aj poslepiačky. Už nás čakali. A viem, že sa na nás úprimne tešili...Dianka Lamperová, vďaka tebe a tvojim skvelým kolegyniam to tam cítiť človečinou a láskou. Ďalšia nádherná výstava, ďalšia príležitosť vybrať si svoj naj výtvor...
Krátky presun do centra mesta. Prešli sme si stánky, obdivovali vlastnoručne vyrobené vianočné ozdoby. Najviac ich zaujali sviečky z včelieho vosku, tak som im po jednej kúpila. Pri jednom stánku sme natrafili na ozajstnú celebritu – autorku nádherných obrazov, jej výstavu sme navštívili pred pár týždňami.  A o chvíľu sme už sedeli v príjemnom bistre, pochutnávali si na vynikajúcom koláčiku a nevedeli sa dočkať horúcej čokolády...ich prvej. Keď ju už mali pred sebou, odrazu nevedeli, čo s ňou. Ako sa to vlastne je? Deti. O chvíľu ju už mali všade. O chvíľu zistili, prečo sa horúca čokoláda volá horúca.
Stihli sme foto pod vysvieteným snehuliakom, stihli sme autobus, užili sme si cestu späť a šli sme každý svojou cestou. Domov. Plní zážitkov, šťastní.

M. Podolinská