Aktualita: Osobný deň

„...a pani učiteľka, mohli by sme si niekedy urobiť osobný deň?“ opýtal sa ma v utorok Miško. Chcela som vedieť, čo tým myslí. „No predsa deň, keď si bude každý môcť robiť, čo chce on sám...osobne.“ Aha, až teraz mi to došlo. Hneď po tomto vysvetlení mi v hlave začali prúdiť myšlienky rýchlosťou svetla, ak nie ešte rýchlejšie. Zároveň sa mi zapli všetky varovné kontrolky, lebo som netušila, čo všetko sa za tým bude ukrývať. Osobný deň? Moji tretiaci? Každý bude robiť, čo chce? Dobre, súhlasila som. Piatok je na to ako stvorený. Nie preto, že je koniec týždňa, ale je to jediný deň, keď učím len tých mojich.

Takže sme sa dohodli na piatok. Napísala som na tabuľu rozvrh (upravený pre potreby neformálneho dňa – SJL, ČÍT, MAT, ANJ, PDA) a dala som im čas do štvrtku. Mali si premyslieť, čo všetko by chceli robiť na jednotlivých vyučovacích hodinách. Malo by to obsahovať učivo z predošlého obdobia, malo by to mať primeranú náročnosť...a môžeme si vybrať aj tablety? opýtali sa takmer okamžite. Samozrejme, ale práca na nich by mala byť max 15 minút z hodiny podľa vopred naplánovaného harmonogramu.

Včera mi môj muž pomohol poprenášať nejaký ťažší nábytok v triede, Pavlínka s Veronkou mi pomohli všetky lavice pekne poutierať, dali nabíjať tablety a spoločne sme pripravili neformálne pracovné prostredie. Také trošku iné ako inokedy. A celé popoludnie som pripravovala pracovné tematické listy s rozličnou náročnosťou, 2-4  na každý vyučovací predmet tak, aby si každý mohol vybrať. Prefotila, potriedila, rozložila a nechala ich pracovať.

Môj prvý omyl – že reálnu podstatu Osobného dňa pochopia na 1x.

Môj druhý omyl – že iné rozmiestnenie lavíc bude všetkým vyhovovať – teda aj vyhovovalo do momentu, keď sa slnko „oprelo“ do okien našej triedy a každý sa snažil dostať čo najďalej od okien.

Omyl č. 3 – že ma nebudú potrebovať.

Omyl č. 4, 5, ...128 – že to bude chcieť novú stratégiu, oveľa viac práce ako pripraviť skvelé pracovné listy, a že práve z týchto všetkých omylov sa musím poučiť. Lebo sa chcem. Lebo Osobný deň bol aj napriek všetkému skvelý. A tí moji boli spokojní. Najlepšie zvládli angličtinu, najviac omylov sa týkalo prírodovedy. Matematiku som odhadla správne, aj čítanie bolo fajn, najviac sa im páčili rýmy. Zo slovenčiny pozitívne hodnotím ich samostatnú prácu pri aktivite meno, mesto, zviera, vec, kde využívali zavesenú mapu Slovenska.  Vytváranie nových slov na dané písmeno robilo mnohým problémy.

Takže, aby som to zhrnula. Máme za sebou zaujímavý deň. Úplne iný, ako doteraz. Chcelo to veľa plánovania, tvorivosti, fantázie, spolupráce, samostatnosti, odvahy aj radosti z úspechu. Už viem, čo nabudúce urobím inak. Síce po dnešku mám pocit, že to nabudúce bude až o 180 rokov, ale stálo to za to. Úprimne.

M. Podolinská