Aktualita: Kapustnica a koláč

Nemuseli sme, iba chceli. Uvariť si kapustnicu. Na zajtra. Pre celú našu triedu. Z našej kapusty, s našimi klobásami, našimi vlastnými sušenými hubami. Aj pretlak sme si uvarili sami..
A nemuseli sme ani upiecť ďalší vynikajúci koláč. Z kefíru, ozvláštnený nasekanými mandľami a kúskami čokolády. Dozdobený striebornými trblietkami (lebo Nikolas si na to spomenul...že to kedysi bola jeho práca).  No tento nebol pre našu triedu. Ani pre vedľajšiu. Takmer celý plech sme odniesli ľuďom z očkovacieho tímu, ktorý sa práve dnes nachádzal v našej obci.
Chcelo to skvelý harmonogram práce a všetko zvládnuť popri doučovaní. Dať do hrnca kapustu, údené rebrá, údené mäso aj 3 páry našich klobás. Neskôr huby, kúsok pretlaku Primerane dochutiť a v momente, keď nás už naša „kapustnica“ nepotrebovala, pustiť sa do pečenia. Kým sa koláč piekol, stihli sme si pri umývaní riadu zopakovať vybrané slová po M. Kým upečený koláč chladol, vytiahli sme uvarené mäso aj klobásy. Kým chladli klobásy a údené mäso, nakrájali sme koláč. Dali na veľký tanier a zakryli alobalom. Mäso a klobásy vrátili späť do hrnca, vypli sporák a upratali celú triedu.
Veľký tanier zakrytý alobalom sme hrdo niesli a pomaly začali premýšľať, ako nás prijmú. Hlavne tí moji boli zvedaví, či si to zdravotníci od nás vezmú. Baby polemizovali, či sú tam doktori alebo lekári, no to sme už stáli pred obecným úradom. Čakali ma von, ja som zaklopala (ani neviem, prečo som to urobila) a s malou dušičkou vošla dnu. Potešili sme ich. „...ďakujeme vám, pozdravte od nás deti“ Tak som im odkaz odovzdala  atí moji boli prešťastní.

M. Podolinská