Aktualita: Netradičná vlastiveda

Bola som zvedavá, či moje zadanie splnia. Ich úlohou bolo priniesť z domu akúkoľvek vec, ktorá je v ich rodine už dlho. Ideálne aj viac generácií. A neprezradila som im, čo s tým budú/budeme robiť. Mohli to byť staršie hrnce, misy, varešky, ale aj klobúk po starkom či šatka.
Niektorí zabudli, niektorí si ešte včera večer overovali, či môže byť aj to, čo majú (messenger fungoval do neskorých hodín). Niektorí akoby sa hanbili priniesť do školy niečo staré...lebo mali pocit, že nie to či ono som myslela.
Prinesené predmety, vrátane tých našich, sa zmestili na jednu lavicu. Ich úlohou bolo ostatným porozprávať históriu predmetu, ktorý priniesli. Komu patrí dnes, komu patril predtým, ako dlho ho v rodine majú, kde je jeho (čestné) miesto.
Cieľom tejto aktivity bolo predovšetkým oboznámiť sa s rodinnou históriou, tradíciami, ale aj svojou identitou a jedinečnou kultúrou. Priblížili sme si časť minulosti i časť prítomnosti. Vysvetlili sme si, ako veľmi je dôležité vážiť si najstarších rodine, lebo práve oni môžu byť pre nich zdrojom spomienok, múdrosti a tradícií. A v neposlednej rade aj rómskych, pomaly zabudnutých slov.
Dnešná nezvyčajná Vlastiveda mi pootvorila ďalšie okienko do ich sveta.

M. Podolinská