Aktualita: Tretiaci v lese

...sa nestratia. A nestratili ani mňa. Vedeli úplne presne, ktorou cestou ísť, kde je strmý úsek, kde vysoká tráva. Poznajú ho ako svoju dlaň. Vedia, kde by to pre nás bolo nebezpečné. Na začiatku ma síce hnevala ich hlučná vrava, dokonca spev (veď si ešte pamätám, ako som odmalička počúvala, že v lese máme byť ticho), ale potom som si uvedomila, že presne vedia, čo robia. Nijaká divá zver sa k nám nepriblíži. Takže úroveň ich zručností v sebaochrane prevýšila moje očakávania.
Kráčali sme maximálne opatrne. Všetci sme v rámci možností mali vhodnú obuv aj oblečenie. Kráčali sme jeden za druhým ako húsky. Snažila som sa ich presvedčiť, aby nemenili svoje tempo, ale toto mi neprešlo...rozbehli sa hore kopcom, na chvíľu sa vydýchali a znovu beh. Vládali, majú dobrú kondičku. Dokonca mi dievčatá ukázali miesto, kde si raz postavia dom – vysoko nad osadou, uprostred neveľkej čistinky. Presne vedia, ako si upravia okolie. A vôbec ich netrápi, že to bude ďaleko od dediny. A že tam nevyjde ani žiadne auto. Páčil sa im výhľad. Bol nádherný.
Tí moji poznajú snáď každý jeden strom, najviac zastúpený bol buk. Ukázali mi miesto, kde chodia na bukvice. Ukázali mi miesto, kde rastú dubáky, aj sa nám podarilo jeden nájsť. Aj bedľu, aj kuriatka. Budú do našej triednej vianočnej kapustnice.
Cieľ didaktických hier sa nám podarilo naplniť na sto percent. Našťastie, nikto sa nezranil, a tie malé pošmyknutia nám perfektne poslúžili ako nácvik poskytnutia prvej pomoci.

M. Podolinská