Aktualita: Exkurzia do múzea

A nie do hocijakého - do Múzea Prvého slovenského gymnázia v neďalekej Revúcej. Tak blízko  nás a zároveň tak ďaleko. Naši bývalí žiaci tam už boli, pre tých súčasných to bola premiéra. Najprv chceli vedieť, či je to ďaleko, potom sa ma so strachom v očiach pýtali, či tam budú pochovaní ľudia. Či tam bude všetko staré a či nás tam čakajú. Čakali.

Prváci, druháci, tretiaci a štvrtáci, deti, ktoré pramálo vedeli o tom, čo je gymnázium, prečo slovenské a v čom spočíva jeho prvenstvo...(ne)vedeli. No už vedia. A viete čo? My sme v tom našli určitú paralelu. Lebo keď sme pozorne počúvali slová oboch sprievodkýň (ktoré boli úplne skvelé), v niečom sme sa našli. Hlavne v tej časti o možnosti, či skôr privilégiu študovať v materinskom jazyku.

Park slovenských národovcov ich zaujal svojou veľkosťou, úpravou, bustami, pamätnými tabuľami. Nič podobné nepoznajú. Keď sa tak spätne nad tým zamyslím, nebolo tam nič, čo by ich nezaujalo. Naozaj. Boli neskutoční. Ja viem, že určite všetkému nerozumeli, ale tento zážitok stál za to. Súčasťou exkurzie bola aj komentovaná prehliadka mestom. A hoci som sa v Revúcej narodila, netušila som, aké „bohatstvo“ sa ukrýva v budovách, okolo ktorých som prechádzala snáď tisíckrát.

Tento Neformálny piatok mal podnázov Historický. Všetky naše aktivity svojou podstatou plne zapadli do hlavnej myšlienky dňa. A práve osobný kontakt je to, čo odlišuje štúdium literatúry o revúckom gymnáziu od samotnej návštevy múzea.

M. Podolinská