Aktualita: Zážitkové učenie

...a pustili sme sa do varenia/učenia cez zážitok hneď v druhý týždeň. Pre istotu (ale naozaj len teraz, úplne 1x) som si všetko pripravila vopred. Niečo večer doma, niečo po príchode do práce.
Sľúbila som im, že si spolu uvaríme guláš.Mala som na to hneď niekoľko dôvodov:
1. Celý mesiac mám naplánovaný Kurz SJL, takže sa potrebujeme rozrozprávať – všetky suroviny sme si pomenovali aj po slovensky, aj po rómsky, niekoľkokrát sme si zopakovali presný postup varenia.
2. Cítim potrebu od začiatku spoločne vymyslieť, dohodnúť, pochopiť a osvojiť si naše triedne pravidlá – každý môže robiť všetko, lebo neexistujú dievčenské a chlapčenské práce, dievčatá majú prednosť a ak to potrebujú, chalani im pomôžu, vždy si svoje pracovné miesto popraceme...
3. Počítať mechanicky do 10 je jedna vec, ale spočítať správne lyžice, skontrolovať, či ju má každý, vec druhá.
4. O tom, že milujem varenie, písať asi ani nemusím.
5. Moja skúsenosť mi dáva za pravdu, že na takýto zážitok a „veci“ s ním spojenie sa tak ľahko nezabúda.Asi toľko z dôvodov.

Pre mňa sú to vždy nezabudnuteľné momenty, lebo vnímať tú slobodu a bezprostrednosť, pocit, že sú doma a môžu...si namáčať chlebík do gulášu, to bolo dnes pre mňa asi najviac. A tiež to, že podľa toho, ako si ho vychutnávali, im naozaj chutilo. (Nič nevyjde nazmar – šupky zo zemiakov ovečkám, zvyšný chlebík „prasiatkovi“ a kúsok nedojedených porcií psíkovi)

M. Podolinská