Aktualita: Medzinárodný deň materinského jazyka

...aj sme sa nasmiali, aj sme vážni boli, aj sa niečo nové naučili

Chvíľku nám trvalo naladiť sa na rovnakú vlnovú dĺžku, zladiť navzájom reč svojich rodičov viazanú k určitému miestu  a mestu (na Šumiac je to baličho, pani učiteľka, nie balo, v preklade prasa), no začiatok bol asi najťažší – čo to vlastne ten materinský jazyk je. Pochopili, porozumeli, a odrazu sa cítili výnimoční, lebo vedia plynule komunikovať v dvoch jazykoch. Pochopili aj to, že oba jazyky – slovenský aj rómsky – sú krásne a rovnako dôležité na to, aby sa mohli vzdelávať. Aby dokázali porozumieť, aby dokázali snívať, predstavovať si, myslieť v súvislostiach či rozvíjať fantáziu.

A opäť by som to nedala bez pomoci pána Maroša Baloga. Chcem, aby poznali aj spisovnú podobu rómskeho jazyka, no občas je veľmi ťažké natrafiť na texty, ktoré by boli bez chýb. No ujo Maroš, ako ho deti volajú, je nám vždy veľkou oporou a pomáha nám.

Pracovali sme s pracovnou učebnicou Deň Alice a Doda. Pri téme „V škole – Andre škola“ sme našli pár slov, ktoré nepoznali vôbec (kniha – genďi, zrkadlo – gendalos), ale frázam väčšinou porozumeli takmer úplne. Aj niektoré ďalšie slová boli pre nich záhadou (kvety – luluďi, učiteľka – sikhľarďi). No najdôležitejšie pre nich bolo poznanie, že aj keď sa niektoré slová menia od lokality k lokalite, v podstate si rozumejú. A nielen medzi sebou, či s ľuďmi z Jelšavy, Rimavskej Soboty alebo zo Šumiaca, ale dnes sa znovu s hrdosťou dozvedeli, že takto by si rozumeli aj s Rómami v Kanade, Írsku či Španielsku.

A potom sme sa chvíľku hrali dvojjazyčné pexeso, rozprávali sa o svojich snoch a pocitoch, zároveň si to všetko prekladali, rozprávali o tom, ako trávili prázdniny – po rómsky, zopakovali sme si predložky spolu s číslovkami, vyfarbovali robota z geometrických útvarov podľa zadania...

Tí naši žiaci sú podľa vlastných slov šťastní, spokojní s tým, čo majú, podľa nich bohatí, snívajú o tom, že z nich vyrastú zarábajúci ľudia, ale aj o tom, že sa vydajú za gadža. Sú šťastní vo svojej rodine, a aj preto, že im maminka varí. O tom všetkom sme sa dnes rozprávali s každou triedou zvlášť. Asi najaktívnejší a najotvorenejší boli tretiaci. Najviac spisovných slov zase poznali druháci, prváci šikovne všetko spočítali a povyfarbovali a štvrtáci ma najviac skúšali – lebo vedia, že niečo málo po rómsky viem, ale myslím, že som v ich skúške obstála.

No asi najviac ma teší, že dnes sa v prevažnej väčšine ozývali slová rómsky, rómska, Róm...

M. Podolinská