Aktualita: Kyjatické inšpirácie

„Pani učiteľka, a mohla by teta zapnúť svieťalky?“ spýtal sa Damián.
Neviem, opýtaj sa jej.“ Nezaváhal a šiel sa to tety Janky opýtať. Po chvíľke ich zapla všetky a tí moji zhíkli od prekvapenia. Z každej strany podkrovia Múzea Prvého slovenského gymnázia sa rozsvietili vianočné svetielka, ich svieťalky. A vtom jeden z nich zvolal: „Cítim sa tu ako doma!“
A celkom oprávnene. Lebo „naše“ múzeum sa stalo pre nás najobľúbenejším miestom v celej Revúcej. Aj tí, z iných tried, čo nechodia s nami úplne pravidelne, mi už z autobusu ukazovali dvere múzea, do ktorého o chvíľu vkročíme... „a tu, za tými dverami, sú schody a tam pôjdeme“
Dnes s 15 žiakmi, taký malý miš-maš detí od prvej po štvrtú triedu, starší mali na starosti najmladších, Lacko vpredu, Simonka posledná pri nastupovaní do autobusu, pri vystupovaní prvá, s malilinkým vreckovým od maminky (hoci len časť), no ani ostatní neboli smutní, každému sa ušlo niečo malé z veľkého obchodu.
Dnes ďalšia z výnimočných expozícií – Kyjatické inšpirácie. Nielen moje deti, ale aj ja som nebola schopná prestať obdivovať prácu majstrov svojho remesla. To vám bola nádhera. Skvelá teta Janka mojim vysvetľovala, odpovedala na ich zvedavé otázky, ukazovala každučký detail a bola úžasne trpezlivá. Dianka, ďakujeme za možnosť sa u vás cítiť ako doma.
No dnes sme výnimočne navštívili ešte jedno, doteraz neznáme, miesto – Mestský úrad v Revúcej. Sídli v historickej budove, v úplnom centre mesta. A vďaka mojej kamarátke z detstva sa nám podarilo vojsť až do jeho útrob a vnímať krásu našou optikou. Ďakujeme, Lucka, že sme mohli
...čakanie na autobus, cesta späť, návrat do školy a spracovanie všetkého, čo sme zažili. Ale to ešte chvíľu potrvá. Sľúbili sme si, že sa o niečo podobné (technikou zdobenia) pokúsime aj my v škole. Nebudeme vyrábať hračky, ale možno také zápichy na označenie priesad zeleniny a kvetov by sme mohli zvládnuť.

M. Podolinská