Aktualita: ...a opäť sme boli v múzeu

...je mnoho vecí, ktoré sa naši žiaci naučili v Múzeu Prvého slovenského gymnázia. Každá jedna výstava ich naučila pozerať sa na svet inými očami – nie priamočiaro, nie konkrétne, jednoznačne. Ale inak. S veľkou dávkou fantázie, so zvedavosťou, s úmyslom nájsť tam to, čo tam možno je.
Všetky naše návštevy majú takmer rovnaký scenár – vyjdeme zo školy, dvaja vpredu udávajú tempo, poslední dvaja to istia, v priebehu presunu sa niekoľkokrát prepočítavame (teda hlavne ja),  ja nastupujem prvá, kúpim lístky, Veronka  vždy posledná – dáva pozor, aby každý nastúpil, ja prvá vystupujem, Veronka posledná, aby všetko skontrolovala. Pomaly sa presúvame k múzeu a po pár metroch moji skonštatujú: „Už vieme, kde ideme!“ Prejdeme celú výstavu, dám priestor na otázky, reflexiu, dokonca si každý vždy vyberie svoj naj exponát. Potom prejdeme do Parku národovcov, zabehneme si v ňom pár „kolečiek“ (všetci okrem mňa) najeme sa, rozlúčime sa a presunieme sa do mesta. Ďalší scenár sa priebežne mení, no takmer vždy je spojený s nejakým chutným prekvapením. A taká chutná, svieža a lahodná zmrzlina bola, je a asi aj prekvapením bude.

M. Podolinská