Aktualita: Knižná obývačka - deň druhý

Spracovať dnešný deň mi chvíľu trvalo. Chcelo to veľa plánovania, organizovania aj vedenia (lebo všetky aktivity na dnes vymysleli moji štvrtáci – ja som ich len „učesala“ do podoby vytlačeného pracovného listu, jedného, druhého, ...siedmeho aj desiateho). Nie všetko vymyslené bolo možné dať do reálnej podoby, ale snažila som sa zhmotniť predstavy tých mojich.
Hneď ráno k nám zavítali škôlkari so svojimi obrázkami Tuláčika aj Kláry. Stihli nám toho povedať veľa a ešte viac, odrazu som mala pocit, že všetky tie ryšavé šteniatka ožili a túžili sa rozbehnúť všetkými smermi. Niektoré boli vernou kópiou našej včerajšej dohody, no mali sme tu aj hlávky s fialovým či inak farebným prelivom. Fantázia!
Ďalšiu hodinu sme privítali prvákov. Tí moji im prečítali kratučké básničky o jari, a oni v každej z nich hľadali kvety, zvieratká alebo len pekné slová. Spolu s mojimi vytvorili niekoľko tímov a spoločne sa pustili do pripravených maľovaniek plných kvetov. Dokonca zvládli aj ďalší pracovný list so zvieracími rodinkami.
Tretia hodina patrila tretiakom a obrázkovým hlavolamom. Potrápili ich presne tak, ako hlavolamy potrápiť majú. No stačilo jedno malé milé nakopnutie a už sa rozbehli. Užívali si úspech, každé uhádnuté slovo, počítali si, kto ich uhádol najviac...priznám sa takto verejne, na chvíľu som sa pozabudla a do počítania som sa ani len nepustila, no nejako sa nám podarilo nájsť víťaza. Bol to Matúš a úplne spravodlivo si zaslúžil poriadnu odmenu – knihu podľa svojho výberu. Poradila som mu dinosaurov, no on si vybral knihu o prírode, tú má vraj najradšej.
Druháci boli rovnako skvelí ako všetci ich predchádzajúci kamaráti. Najprv si precvičili písanie, potom z rozhádzaných slov tvorili vety. Nakoniec sa aj oni pustili do riešenia hlavolamov, a ak mám byť úprimná, zvládli ich najlepšie. Aj bez akéhokoľvek nakopnutia.
Počas celého dňa sme s mojimi pripravovali zdravé občerstvenie pre každú skupinu zvlášť. Pre jednu skupinu to boli banány a jablká, pre ďalších hrozno a mandarínky,  iní si nevedeli vynachváliť čučoriedky, a úplne ma prekvapili tretiaci – najviac im chutil zeleninový tanier. A aby nebolo toho zdravého príliš, každý si dnes zaslúžil aj cukrík(y).

Posledné zvyšky adrenalínu  sú ešte stále vo mne.  A to je dobre. Tak by to malo byť.

M. Podolinská