Aktualita: Tretiacka slovenčina inak

Viem, že nenapíšem nič nové, ale učiť slovenský jazyk žiakov, ktorí väčšiu časť života aj samotného dňa používajú iný (svoj materinský) jazyk, nie je vôbec jednoduché. Môžete skúšať možné aj nemožné, od jednoduchého k zložitejšiemu, od zložitejšieho k jednoduchému, sprava aj zľava, zdola aj zhora, urobíte dva kroky dopredu a o pár dní prídete na to, že až o tri sa musíte vrátiť späť.

Veľmi mi pomáha, že túto vedomosť mám, no vždy ma to zaskočí, prekvapí. Veď len také vybrané slová! Každé jedno si musíme prečítať, vysvetliť, opísať a ukázať na internete. Vyhľadáme ho spoločne, potom sami, no na druhý deň vám šťastní povedia, že už presne vedia, čo je výr, vyžla a vydra. Vyžla je druh sovy, vydra vyzerá ako potkan a výr je veľký pes.

Dobre. Aj takéto sú dni. Opatrne nahliadnem do učebnice, čo nás čaká v najbližšej dobe, a ono sú tam slovné druhy a ako prvé podstatné mená. Využívam krásne pekné počasie, rozdám tablety a môj mobil, zapíšem vychádzku, prezujeme sa, oblečieme sa a vyrážame von. Fotiť všetko zaujímavé, čo vidíme. Vrátime sa do triedy, prezeráme fotky, zapisujem na tabuľu všetky objekty (aj s hrúbkou, za ktorú sa s odstupom času hanbím) tak, aby sa neopakovali (ani toto sa mi nepodarilo), časť z nich použijeme v oznamovacej, opytovacej a rozkazovacej vete, časť z nich si poskladáme z písmen ešte raz, časť nakreslíme... Učíme sa chápať podstatné mená ako pomenovania osôb, zvierat a vecí.

Nech už je to tak či onak, bola to úžasná dvojhodinovka – Učenie (sa) vonku

M. Podolinská