Aktualita: Zážitkové učenie v 4. A

...náš posledný spoločný rok je naozaj iný. Snažím sa tým mojim odovzdať niečo, čo sa im v živote zíde a čo im raz môže pomôcť. Niečo ako napríklad dnes...spoločne sme si uvarili maďarský guláš. Hovädzinu veľmi nepoznajú, mala som aj obavy, ale zbytočne. Pýtali sa na každý detail, na dôvody, prečo až tak veľa cibule, nechápali proces blanšírovania paradajok bez toho, aby som im to neukázala, prvýkrát videli zahusťovanie pomocou zemiakov postrúhaných na „ribajzlíku“

Ako som už spomínala, moje obavy boli úplne zbytočné, dali si dobrať ešte dva razy, a každý si porciu niesol aj domov. A viete, čo je na tom najúžasnejšie? Ja už nemusím nič upratovať! Všetko zvládnu moje baby prešikovné. Spoluúčasť na takejto akcii už nevnímajú ako samozrejmosť. Vedia, že je to za odmenu, a už dávno nie len za 100percentnú dochádzku.

(...dnešok bol naozaj výnimočný deň. Prvýkrát sme si s deťmi pripomenuli Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Pani učiteľky Slávka a Barborka si pripravili prezentáciu a to, ako to Slávka podala deťom – citlivo aj dôrazne, konkrétne a výstižne, no zároveň veku primerane, bolo neskutočné. Viem, že tých mojich to zasiahlo najviac, ako sa dalo. Odchádzali bez slov, iba v triede mi pošepkali, že zbadali, že obe plačeme, a celú nasledujúcu prestávku sedeli spolu zomknutí, tesne vedľa seba, v hlúčiku, ako kedysi, keď boli ešte malí.)

M. Podolinská