Aktualita: Učenie v lese

...dnes si to ešte v plnej miere neuvedomili – že to bola naša posledná tradičná októbrová lesná expedícia. Lebo ďalší október už budú v Muráni. Už budú piataci. Nie sú dokonalí, ani ja nie som dokonalá, ale nech sa už na to pozerám z tej či onej strany, sme jeden tím. Sme zohraní.Aj dnes, v lese, viedli oni mňa. Cestou, kde zbierajú „bukvu“ aj „tvrdoše.“ Cestou s malým stúpaním, v starých topánkach a starých teplákoch, slobodní a uvoľnení. S bakuľami, aby sa im lepšie kráčalo, so psom, ktorého volajú Bakoš. A verte či nie, tesne pred nami kráčal ten istý starý muž ako aj vlani.Táto lesná expedícia nebola len o putovaní lesom. Ukazovali mi všetky jablone, pozostatky starých záhrad, aj hrušku sme míňali, našli sme miesto, kde oddychujeme každý rok. Rozpŕchli sa všade okolo mňa a neustále na mňa niekto volal, že našiel huby. Našiel, no nie jedlé. Chalani boli vytrvalejší, dievčatá sa zamerali na tvorenie. „Pani učiteľka, hádajte, čo je toto?“ spytuje sa Andrejka a ukazuje na trojuholníkový kameň. A ja, dospelá, ktorá sa občas zabúda na veci dívať optikou dieťaťa, som v kameni hľadala písmeno...lebo si chceli „napísať“ svoje meno. „...predsa Paríž!“ pomáha mi Andrejka. A vtedy som ju zbadala – Eifelovka! A keď sme sa vrátili do triedy, dnešný poldeň mi nakreslili...aj s menami nás všetkých.