Aktualita: Odmena za aprílovú dochádzku

...traja z nich nechýbali ani jeden deň, a pre Renka to bolo dnes prvýkrát (dokonca sa dal včera kvôli tomu ostrihať).  Dvaja končili 1. apríla chorú, jeden si to prenášal z marca a Veronke som „odpustila“ deň, kedy nemohla prísť do školy. Až zajtra je posledný aprílový školský deň, ale poobede máme niečo iné, tak sme si to presunuli na dnes. Už pred 9 dňami to začali počítať...a všetci z nich to vydržali.
Pôvodne sme chceli ísť inde, ale autobusové spojenie bolo pre nás nevyhovujúce. Tak sme sa vybrali do Muráňa. Rýchly presun na zastávku, ešte rýchlejší do Muráňa, a ani sme sa nenazdali, pizza už bola na stole. Vybrali si pizzu Syseľ, dokonca jedna dvojica sa odvážila aj s baraními rohmi. Bola vynikajúca, Pavlínka, najmenší jedák z mojich, zjedla tri kúsky. Čo je asi jej rekord. Chalani si vychutnávali kofolu (vraj je to čierne pivo...chceli vedieť, kedy si to naozajstné budú môcť kúpiť už sami.) Krátka zastávka v potravinách, a potom už sľúbená návšteva ich budúcej školy. Našťastie, až o rok. Mali sme šťastie, a pani zástupkyňa nám ju aj poukazovala. Cesta domov bola opäť rýchla, a som nesmierne vďačná za to, že tí moji nepočuli návrh vodiča autobusu, aby sme počkali na ďalší spoj. Bála som sa, že by sa ma mohli opýtať, prečo?
Všetky Renkove očakávania sa naplnili, jedna zákazníčka sa zastavila pri našom stole a povedala, že tí moji sú vychovaní, nesklamala som Veronkinu dôveru, Andrejka zvládla vypadnutie/neprehltnutie jedného z mliečnych zubov bez plaču, Kerem s Ivkom udávali veľmi zodpovedné tempo pri všetkých presunoch cez hlavnú cestu, Filip, ako najstarší z nich, dával na všetkých pozor, Pavlínka vládala a zvládala ďalšie neznáme miesto...
Až polovica mojich žiakov mala v apríli vynikajúcu dochádzku a svoju odmenu si naozaj zaslúžili.

M. Podolinská