Aktualita: Dnešný zaujímavý hosť

Nápad pozvať na besedu jedného z rodičov vzišiel celkom spontánne. V tretiackej  Vlastivede je obrázok s dopravnými značkami. Postupne sme si začali vysvetľovať jednu za druhou, niektoré moji poznali, iné nás zaskočili. Pre mňa nešoférku žiadne prekvapenie, pre deti, ktoré trávia prevažnú časť svojho detstva  v relatívne malom priestore tiež. A tak mi napadlo, že by nám o tom mohol prísť porozprávať jeden z rodičov. Pavlínkin ocko, pán Ivan, súhlasil takmer okamžite. Síce spomenul, že to teda bude riadna sranda, ale že sa na to dá.
Bol presný, nemeškal ani minútu. Usadili sme ho na čestné miesto a rozrozprával sa...o tom, ako sa musíme správať na ceste ako chodci, ako sa musia správať vodiči, ako spolujazdci. Dokonca nám vysvetlil celý postup preraďovania podľa otáčok. Vysvetlil, ktoré značky sú príkazové, ktoré výstražné, na čo si musíme dávať pozor pri prechádzaní na druhú stranu cesty a pod. Dokonca si pre nás pripravil modelové situácie na našej mini autodráhe. Názorne, a tým myslím naozaj názorne, nám všetkým vysvetlil pravidlo pravej ruky a niekoľkokrát zdôraznil slovo „predvídať.“ Používal ho tak automaticky a prirodzene, že mu takmer unikol fakt, že tí moji celkom netušia, čo znamená...ale prikyvovali ostošesť. Po chvíľke vysvetľovania sme sa zhodli, že maminky sú predvídavé pri výchove detí, a ockovia pri šoférovaní. Ale verím tomu, že raz sa s týmto slovom stotožnia aj sami.
Pre mňa a tých mojich to bola úplne nová skúsenosť. Mať medzi sebou jedného z rodičov a vidieť, že pre každého z nás je to vzácna návšteva a čestný hosť, bolo príjemné nielen pre Pavlínku. Nikto sa nesmial, nikto ho nepodceňoval, jeho prítomnosť v našej triede nadobudla celkom zaujímavý rozmer.
Keď odišiel, opýtala som sa detí, či by si vedeli predstaviť v podobnej úlohe svojho rodiča, maminku alebo ocka. Úplne bez problémov áno. Možno sa z toho stane naša nová tohtoročná tradícia.

M. Podolinská