Aktualita: Medzinárodný deň Rómov

Medzinárodný deň Rómov

...iba vlani sme ho neoslavovali. Náš tradičný Medzinárodný deň Rómov. Vždy ako zmes slova, tanca, hudby, skvelých hostí, rôznych súťaží. Nikdy nie obyčajný. Vždy s pripomienkou toho, prečo je práve tento deň dôležitý. A vôbec nie len pre Rómov. Pre všetkých, ktorí chcú spoznať. Dozvedieť sa niečo nové, aby pochopili.

Doba je taká aká je. Vedela som, že nič veľké plánovať s mojimi nemôžem. No od začiatku som vedela, ako asi by to malo byť...podľa mňa. Jasné, že aj tí moji mali určitú predstavu. Po prvé občerstvenie, potom súťaž a možno hudba. Ovocie, niečo sladké aj slané. Takže prvá polhodina dneška bola príprava. A ako Veronka skonštatovala, jeden stôl bol zdravý, druhý nezdravý. Ešte je malá, a ani netuší, ako dobre nám veľkým občas padne niečo sladké/nezdravé. Ďalšia polhodina (ktorá sa trošku natiahla) bola vyčlenená na súťažný kvíz. Družstvá zložené zo štvrtákov, tretiakov a druhákov. Dostatočne od seba vzdialení, lebo korona. Trošku prekladu, trošku histórie a remesiel, nezabudli sme na osobnosti. Niečo vedeli automaticky, niečo s malou pomocou, niečo bolo pre nich menej známe, niečo úplne neznáme. No len do momentu, kým sme im trošilinku nepomohli.

Ďalšia polhodina bola venovaná našim bývalým žiakom. Obaja sú (pre mňa ešte stále) Jankovia, obaja skvelí speváci aj hudobníci. Minulý týždeň sme si dali generálku, dnes šli na ostro. Žiadna tréma. Open air koncert známych rómskych aj nerómskych piesní. Chalani spievali s nimi, baby si aj zatancovali. A my tiež. Veľký potlesk a ešte väčšie wow!

O desiatej sme sa spojili s naším kamarátom, dlhoročných podporovateľom a aj veľkým fanúšikom našej školy. Maroš Balog je pre mojich „ujo Maroš“, pre mňa vzor a veľký človek. Deti nechápali, ako sa môžeme vidieť, ale páčilo sa im to. Najodvážnejšia a najkomunikatívnejšia bola Veronka, no jedine Kerem sa spontánne začal prihovárať po rómsky. Raz z neho odpadnem. Chalan je maximálny trémista, no v tej najneočakávanejšej chvíli to dá ako pán.

Zlatým klincom dnešného dňa bola výstava ilustrácií na tému „Moja osada.“ Zástupca z každej triedy vybral obrázok, ktorý sa mu najviac páčil, ale podobne ako v kvíze, aj tu boli víťazmi všetci.

Upratať triedu, dať na miesto školské lavice, vrátiť požičané stoličky, dojesť občerstvenie a o chvíľu to opäť bola už len (ne)obyčajná trieda. Dnešný deň si budeme pripomínať ešte dlho. Chcem, aby spoznali viac osobností. Spomenuli si na Chalanov z chatrče, na Rytmusa, no aj na pána Poláka, Adama Cibuľu, Denisku Havrľovú. Jankovia si pamätali na Janette Motlovú, ujo Maroš je naša stálica. No chcem, aby ich na budúci rok bolo viac, oveľa viac.

Máme cieľ aj plány, ako ho dosiahnuť. Naši žiaci nechcú byť pasívnymi prijímateľmi faktov. My sa snažíme robiť všetko pre to, aby sme im v tom pomáhali.

M. Podolinská