Aktualita: Vzdelávanie bez internetu

Dátum zverejnenia: 28. 01. 2021
Popis:

Od 11. januára prešli všetci žiaci základných škôl na dištančné vzdelávanie. Žiaci v Bratislave aj v Lozorne, v Košiciach aj Rokycanoch a aj u nás, v Muránskej Dlhej Lúke. A hoci sa možno mnohé deti potešili, ich rodičia už menej, nech už boli ich dôvody akékoľvek. Vieme to aj my, učitelia, vedia to aj rodičia našich detí a som presvedčená, že to vedia aj naši žiaci – v škole im nie je zle.

Po polročnom výpadku v minulom školskom roku sme zameškané dobiehali rôzne. Niekto letnou školou, niekto doučovaním, niekto efektívnym prehodnotením učebných osnov, selekciou najpodstatnejšieho, iný výberom najvhodnejších vyučovacích metód. Mali sme aj naše povestné šťastie a ako škola poskytujúca primárne vzdelávanie sme prezenčne vzdelávali až do Vianočných prázdnin. Situácia sa zmenila v čase, keď sme už začínali plánovať návrat do škôl. Vedeli sme, že do jedného týždňa vrátime deti po prázdninách späť do hry a nabehneme na ďalšie učivo. My, učitelia, sme však bytosti nesmierne flexibilné, maximálne tvorivé, s riadnou dávkou fantázie, schopní vykonať zázrak, ak je to potrebné. My, učitelia v Muránskej Dlhej Lúke (a nielen my) sme si však veľmi dobre vedomí toho, že dištančné vzdelávanie sa v našich pomeroch nerovná online vzdelávaniu. Pracovné listy dokážeme vytvoriť, pri správnej logistike aj distribuovať, prebrať vyplnené, dokonca aj objaviť autora výsledkov, vyhodnotiť, napísať spätnú väzbu, a odovzdať pekne opravené a vyhodnotené späť žiakom. A v konečnom dôsledku sme spokojní, lebo aj práca staršieho súrodenca, nášho bývalého žiaka či žiačky sa cení.

Chcela som vyskúšať niečo nové, a tak som zohnala pár telefónov, rozdala ich mojim žiakom a dohodla si pravidlá nášho „vzdelávania cez telefón.“ Cítila som sa ako Bell, hrdá a spokojná sama so sebou. Už som sa tešila, ako to všetko bude fungovať. A realita – deti nevedeli prijať hovor, zapnúť reproduktor, tri z nich svoje telefóny zablokovali...a to nebolo všetko. Pri našom učení je zapojená celá rodina, našepkáva oco, opravuje mama, mladšia sestrička plače, lebo sa chce učiť tiež, ďalší brat opakuje všetko, čo počuje. Ale viete, čo je na tom najlepšie? Spoločne strávený čas, sledovanie pokrokov, ale aj to, že počujem ich každodenný život. Počujem, ako mama kričí na dcéru hrajúcu sa na dvore, že volám. Druhá mi volá, že jej syn zaspal, lebo celý deň pílil a ukladal drevo. A nevadí mi ani to, že mi volajú pred piatou či cez víkend, lebo ich deti mi chcú niečo prečítať.

No všetci by sme sa už radšej vrátili do škôl.

M. Podolinská



Počet zobrazení: 1221