Aktualita: O žehličke, Šaňovej ríši a tímovej práci

...áno, pani učiteľka Monika mala dnes na Vlastivede pravdu, Alexandrova ríša by znela lepšie, ale to by už nebolo o našom Šaňovi. Lebo povedal najvyššie číslo do 20, a tak sa stal náčelníkom novej ríše práve on. Samozrejme, hneď na začiatku hodiny, a potom vlastne ešte niekoľkokrát, som im hovorila, že to bude len AKOŽE. Rozprávanie o tom, ako sa naši predkovia usadili, začali vznikať prvé väčšie spoločenstvá ľudí, ako sa z výmenného obchodu prešlo k peňažnému, aký to malo dopad, ako si navzájom ľudia pomáhali, kým si boli rovní,  sa v sekunde zmenilo na naozaj interaktívne. A opäť sa mi osvedčilo do tohto dlhočizného procesu vtiahnuť samotných žiakov.

Tak sme teda vytvorili Šaňovu ríšu, v ktorej boli lovci, bojovníci, pestovatelia aj chovatelia a samozrejme Šaňo, náčelník rovná sa polepšený lenivec s rešpektom. Sebko skonštatoval, že takto v mieri a relatívnom blahobyte si mohli nažívať aj 105 rokov...teda až do obdobia, keď k nim zavítal (môj syn) Samo a celé to tam narušil. A zničil. Ten rok 623 som im spomenula len tak mimochodom.

To, že sme na predchádzajúcej hodine žehlili, nemalo s hodinou Vlastivedy spoločné absolútne nič, veď by to nebolo ani len historicky možné. Bola to len ďalšia zo sľúbených aktivít do života. Aby vedeli a videli a vyskúšali si to na vlastné ruky, oči, uši aj nos. Možno si na to spomenú o pár rokov na fyzike, alebo možno aj v trošku vzdialenejšej budúcnosti, keď si budú žehliť nové závesy na okná svojho vlastného bytu/domu.  Žehlili sme aj na štvrtáckom  krúžku.

Tímová práca sa teda prelínala celým dnešným tretiacko – štvrtáckym vyučovaním v každej fáze hodiny, v každej činnosti s dôrazom na rovesnícke vzdelávanie, medzipredmetové vzťahy a prepojenie s praktickým životom.

M. Podolinská