Aktualita: Eko dni - Jeseň

Aktivita s desaťročnou tradíciou. Environmentálna, vzdelávacia aj hravá. Kúsok živej prírody, kúsok neživej, veľký kus odpadkov a zapojenie celej školy...asi takto by sa dal dnešok zrekapitulovať. A ešte jednu výnimočnosť nemožno opomenúť – takmer celý deň si manažovali žiaci 3. A triedy. Samozrejme, po dôkladnej teoretickej aj praktickej príprave, po zhromaždení pracovného materiálu a príprave harmonogramu.
Najprv sme navštívili deti v materskej škole. Kerem a Ivko vysypali na koberec (nezľaknite sa, pre istotu dali naspodok pvc obrus) vrece plné odpadkov. Pýtali sa detí, čo to je, kde to vzniká, a hlavne, kde to patrí. Sú to múdre deti, vedeli, že do kontajnera. No chalani ich zaskočili otázkou o farbe jednotlivých kontajnerov. Takže prvú časť sme venovali práve tejto oblasti. Do procesu som vstupovala minimálne, lebo to takmer vôbec nebolo potrebné.  Deťom nechýbala odvaha, tým mojim chuť viesť. V druhej časti sme sa venovali poznávaniu listov zo stromov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v ich blízkosti. Až na pagaštan, no jeho plody poznajú veľmi dobre, takže sme zaradili aj tento list.
Keď sme plánovali Eko dni, ako prvá mojim napadla ich obľúbená aktivita – kamienková hra. V reči mojich detí je to hra, ktorej cieľom je postaviť na seba čo najviac kamienkov. Aktivitu viedla Simonka, naša najšikovnejšia staviteľka kamienkových veží. A dnes sa nám potvrdilo, že aj také najobyčajnejšie kamienky z parkoviska pri škole môžu byť skvelou pomôckou nielen na matematiku. Štvrtou environmentálnou aktivitou bola Veronkina prednáška o čistom ovzduší. Zamerala sa tri okruhy – Choď pešo!, Nakupuj lokálne! a Nespaľuj odpad! Práve tá tretia oblasť je niečo, kde majú deti aj naši žiaci osvojené určité, a často nie správne, vzorce správania.
S menšími alebo väčšími obmenami prebiehali aktivity v každej triede. Som si vedomá prekážok, ktoré našim deťom bránia žiť inak, možno ekolologickejšie, možno zdravšie. No to nám nebráni ich v tejto citlivej oblasti rozvíjať. Krôčik po krôčiku. Vysvetľujeme im dôležitosť ich osobnej zodpovednosti. Postupne ich pripravujeme na to, že o pár rokov budú mať vo svojich rukách napríklad aj to, čím budú rozkladať oheň v sporáku, ako zlikvidujú pokazenú chladničku, či budú dávať veciam druhú šancu. Lebo o tom, že to či ono sa nám ešte zíde, odo mňa počúvajú už mnoho rokov.
Na poslednej vyučovacej hodine som sa na chvíľu zamyslela, ako asi dnešok vnímali naši najstarší. A skôr, ako som sa čokoľvek stihla opýtať, mi Viki povedala: „Pani učiteľka, bolo to super!“

M. Podolinská