Aktualita: Zážitkové učenie na farme

Dátum zverejnenia: 29. 03. 2014
Popis:
Moji štvrtáci sú „moji“ ešte tri mesiace...po prázdninách z nich budú už druhostupniari v Muráni. Sú to tie milé bytosti, kvôli ktorým sa oplatí vstať ráno z postele, ktoré ma dobíjajú energiou. Niekedy mám síce pocit, že som pri nich zostarla o 10 rokov, aj takí vedia byť. Dokážu ma rozveseliť, aj rozplakať. Potešiť, aj nahnevať. No sú moji!
Tri mesiace ubehnú ako nič, ešte je toho toľko, čo by sme chceli stihnúť. Ísť do Bratislavy, stretnúť sa s našimi „Trnavčanmi“, s pani Lýdiou Šuchovou, navštíviť ich budúcu školu... Náš Norko pre nás naplánoval super akciu - návštevu jeho starých rodičov. Starajú sa o dobytok počas celého roka, v zimnom období v neďalekej Mokrej Lúke, zvyšok roka sú tu, v našej obci. Tak sme teda išli. Počasie nám síce neprialo, ale nás by od výletu neodradilo asi ani tornádo.
Cesta autobusom do Revúcej, potom ďalším do Mokrej Lúky, rýchly nákup v potravinách (malý darček pre hostiteľov a niečo fajné pre seba) a zo mňa sa stala žiačka a z Norka učiteľ. Zvolil najkratšiu trasu a my sme sa už nevedeli dočkať. „Tomáš, o chvíľu budeš môcť pohladkať svojho psa,“ povedal Norko a pokračoval „už to nie je ďaleko, nebojte sa!“ Najprv nás privítali štekajúci psi, potom vyšli zvedaví chlapi a vo dverách maringotky nás zdravila starká Ľuba. Povyzliekali sme si mokré vetrovky, dali sušiť dáždniky a mne uvarila kávu. Norko išiel hneď pomôcť starkému, ukázal chalanom ovce i malé ovečky. My, menej odvážne a neochotné sa zablatiť ešte viac, sme ostali vo vnútri a rozprávali sme sa. O detstve a o deťoch, o chudobe aj bohatstve, zdraví aj chorobe. O varení a móde... jednoducho o všetko možnom aj nemožnom. Bolo mi dobre, aj deťom bolo dobre, nechcelo sa nám odísť, ale museli sme. Ešte pár záberov a späť do školských lavíc.
Milí moji štvrtáci, bolo mi cťou vás spoznať a byť na pár rokov vašou súčasťou.
MP


Počet zobrazení: 2296